Svet sa začal jemne vlniť a ja cítim jemnú textúru čriepkov života pod svojimi bosými nohami. Fúka silný vietor, má tendenciu zmietať a odnášať zo sebou potrhané kúsky toho, čo kedysi bolo mnou. Mám chuť sa poddať, no zároveň i nie. Cítim, že ešte nenadišiel čas dať vale. Vlny ma obmývajú a svojimi nárazmi opakujú, že život napriek svojej dynamike ostáva stále rovnaký. Hoci sa odhaľujú nové obzory, voda v mori je stále rovnako slaná a sklamania majú nezameniteľne trpkú pachuť.
Sú dni, kedy dám priestor životu byť mi dobrým spoločníkom. Vychutnávam si chuť rannej kávy, západy slnka a prázdnotu mysle vlastnej výroby pri večernom behu. Každý deň si v továrni ukrytej v lebečnej kosti snažím vybrať pásovú výrobu šťastia. Nie vždy mi to vychádza a ja mám pocit, že jedna chybná udalosť alebo myšlienka dokáže zničiť celú dovtedy vyrobenú várku. Hoci mám manuál na to, ako sa v takýchto situáciách správať, nie vždy sú mi jasné jednotlivé inštrukcie.
Život v kufri ma zároveň nesmierne napĺňa i vyčerpáva. Užívam si avantúry, nové miesta a zbieranie pekných chvíľ. Občas sa mi však zacnie za monotónnosťou a každodennosťou pokojného života. Rutina má svoj zmysel, no mám dojem, že ju najväčšmi oceňujem vo chvíľach, keď ju nemám.
V katalógu všedných dní si vyberám pokojné popoludnie. Nechám plynúť čas a priestor vôkol seba vyplním len mnou. Miestami chýbam sama sebe a nerozumiem tejto novej podobe mňa. Občas mám pocit, že potrebujem vystúpiť zo svojho tela na to, aby som lepšie porozumela. Vymotať zo zamotaného klbka jednotlivé vlákna a starostlivo ich pred seba rozložiť. Upliesť si taký sveter, ktorý bude len môj.
Často sa zamotávam do myšlienok i vlastných slov. Keď večer ležím v posteli, premieta sa mi v hlave všetko, čím som v ten deň bola. Mám strach z toho, že to neviem. V daných chvíľach sa všetko deje samovoľne a ja sa nad všetkým zamýšľam až vo večernej temnote. Zajtrajšok je hlinená tabuľka, a ja mám chuť ju občas radšej rozbiť, než do nej vytesávať ďalší dátum.
Plné dni ma tešia tým, že v nich nie je toľko času na premýšľanie. Občas ma vyčerpajú natoľko, že večer v mojej hlave zostáva ticho. Neviem, či je to návod na to, ako sa zbaviť otravného vrndžania, ktoré ma v iné dni ženie k nespavosti.
Veľa toho neviem, a mnohé sa bojím zistiť.
Pena dní
