Kiežby bolo, čo nie je. Všetko sa tak veľmi ľahko odsúva do sveta Keby. Často doň odkladám niektoré moje sny a túžby, moje predsavzatia, ale častokrát i životné lekcie, spätné väzby a pády na zadok, z ktorých som sa mala poučiť. Rada sa vzdávam zodpovednosti za svoje napredovanie.
Chcela by som byť človekom, ktorý má pevnú vôľu a je disciplinovaný. Taký, ktorý si niečo zaumieni, a vytrvalo za tým ide, nenecháva sa odradiť prekážkami, nerobí zo seba za každú cenu výnimku. Taký, na akého sa podívate, a srší z neho vyrovnanosť, energia a akási majestátnosť, ktorú zebezpečujú už vymenované vlastnosti.
Chcela by som byť človekom, ktorý sa o seba stará, zvonku i zvnútra. Taký, ktorému záleží na jeho tele, na zdraví a na tom, aké má myšlienky, a ktorý ich denne triedi na zdravé a nezdravé. Taký, ktorý sa stará o svoje fyzické i mentálne zdravie v každodennom živote.
Chcela by som byť človek, ktorý viac počúva a menej rozpráva. Taký, ktorý nasáva múdrosť z ostatných a sám zostáva pokorný. Taký, ktorý netliacha zbytočnosti len preto, aby hovoril. Taký, ktorý si dobre rozmyslí to, čo v nasledujúcej chvíli vysloví, a ktorého slová majú hĺbku i význam.
Chcela by som byť človek, ktorý viac vníma svoje potreby a správa sa k sebe láskavo. Taký, ktorý vie, že dôležité je si pestovať lásku k sebe, aby ju potom bez ujmy vedel rozdávať von.
Chcela by som byť človek, ktorý je ochotný a pomáha druhým, často a nezištne. Taký, z ktorého sála dobro, a ktorý si vždy nájde čas, aby tu bol pre druhých.
Chcela by som byť človek, ktorým nie som. Nič však nie je definitívne. Od sveta Keby ma zakaždým delí len jedno slovo. Chcem žiť svoje dni bez podmieňovania, a stávať sa postupne tým, kým chcem.
Vím, že to dobře dopadne.
