Life lately

V mojej duši sa od 13. mája koná samozber myšlienok a emócií. Úroda je tento rok skutočne veľmi bohatá, problémom však je, že som jediný zberač, a tak mám prepchaté prútené košíčky, kufor auta, cestovné tašky, a napriek tomu nestačím zozbierať všetko, čo sa vo mne rodí. Cítim sa preplnená životom, svojim vlastným egom, emóciami, ktoré so mnou dokážu napriek všetkému môjmu úsiliu dennodenne lomcovať a odhadzovať ma z jednej strany na druhú.
Stále sa to deje. Vidím vo svojom živote ten istý vzorec, nemenný a stály. Dej je rovnaký, z času na čas sa menia kulisy, občas sa zmenia postavy či vymenia herci. Inak je to vždy rovnaká dráma o troch dejstvách, a ja si vravím, že už je to akési obohrané. Pri najbližšej príležitosti sa spýtam režiséra, či neplánuje napísať pre mňa radšej bizarnú komédiu, na ktorej by sa schuti dokázalo zasmiať nielen obecenstvo, ale aj samotní herci.
Dlho, predlho je všetko v poriadku, a ja si ľahko navykám na pocit bezpečia, užívam si istotu, ktorú si sama v sebe budujem. Úzkosti i depresívne epizódy ustupujú do úzadia, a ja mám konečne pocit, že žijem skutočný život. Takto to trvá určitý čas, ja stúpam na vrchol kopca, a čím ďalej som od doliny, z ktorej som vychádzala (cháp ako to najhoršie psychické peklo, pozn. redaktora), tým menej sa pamätám, aké to vlastne je, a čo bolo mojím východzím bodom. Ľahko zabúdam. Ťažko empatizujem so svojou vlastnou minulosťou a naivne nadobúdam dojem, že už bude iba lepšie. (Plot twist – nebude).
Potom spravidla nasleduje fuckening. (fuckening, phrase English – When your day is going too well and you don’t trust it and some shit finally goes down). Drobné nezrovnalosti v živote, malé pády a o čosi väčšie rodinné či iné problémy. Človek by si povedal, že to nie je dôvod na zrútenie. Ale ja nie som predsa len tak bežný človek (rada si občas dokonca namýšľam, že som výnimočná). Hoci pár týždňov dokážem odolávať externým vplyvom, ktoré si k mojej chatrnej duši dobýjajú cestu, väčšinou to skončí rovnako. Už zo zvyku sa nechám zdevastovať negativnými udalosťami, ktoré sa dejú v živote každého človeka, no u smutkov ako som ja to môže poľahky prerásť v obrovskú depresívnu beštiu, ktorá si ma uchmatne a odnesie do jaskyne, kde ma mučí niekoľko nasledujúcich týždňov, až kým ma konečne s opovrhnutím nezhodí z útesu. V rokline potom zberám rozorvané kúsky môjho ja, lepím ich dokopy sekundovým lepidlom a vyberám sa opäť na cestu hore, nevedno s akým cieľom, ale s vedomím, že skôr či neskôr padnem do náručia jednému či druhému typu mentalbeštie. Pri tomto všetkom je však nesmierne úžasné vedieť, že je tu niekto pre mňa, že na to napriek môjmu prvotnému osamelému dojmu nie som sama, a vždy dostanem pomoc a podporu, ktorú práve v týchto chvíľach tak veľmi potrebujem.


V apríli si telo nechávam obrásť lístkami od šikovnej tatérky Johanky. Výlet do Prahy tak spájam s úžasne hrejivým stretnutím, pri ktorom mi na tele vzniká ďalšie umelecké dielo. Už dlhšie v sebe cítim veľkú túžbu zvečniť môj dlhoročný boj s Dolores. S Johankou sa ju preto snažíme pretaviť do tetovania. A čo by sa mohlo hodiť viac než veta z úchvatnej piesne, ktorá pre mňa mnoho znamená a nesie v sebe nezameniteľnú stopu na zvláštne obdobie môjho života? Okrem toho celá pieseň vystihuje to, čím si v živote pravidelne prechádzam. Pesnička I’m not my season od jediných a najskvelejších, mfdjsizbd. Len žartujem, kapela sa volá Fleet Foxes, a ja sa neviem dočkať septembra v Berlíne, kedy ich konečne zažijem na vlastnej koži, a najmä na vlastnej duši.

Pár chvíľ na to oslavujem štvrťstoročnicu, výletujem a jemne pripitko životom a proseccom, tak ako to mám najradšej, sa preklápam do ďalšej etapy môjho života. Cítim clivotu, reflektujem na život, ktorý nie je, cítim však ohromnú vďačnosť za to, čo mám. Život sa deje bez ohľadu na to, aké sú moje priania a vízie, a v tomto veku je už asi načase, aby som ho tak začala brať. Napriek všetkému, bez pozlátky, surový a neskrývajúci sa za lži je predsalen najkrajší. Everything that is true is beautiful. Do you remember?


Dejú sa stále nové veci. Svadby, deti, sťahovanie, pálenie mostov a jemné životné drámy. Netuším, v ktorej „sezóne“ ma jednotlivé udalosti zastihnú, no už dopredu tuším, že to nebude tá moja. Ako vždy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore