Posledné dni som zacyklená v hudbe.
Asi to sami dobre poznáte. Dni, kedy sa vám hudba v slúchadlách nevtieravo zamotáva do myšlienok, objíma ich a obaľuje tenkou vrstvou zvláštne neuchopiteľného, abstraktného materiálu, z ktorého je utkaná. Jemná a mäkko príjemná izolácia od vonkajšieho sveta. Takto sa v hudbe dobrovoľne topím (alebo sa v nej skôr nadnášam?) posledné týždne. Častokrát neviem rozlíšiť, či si hudbu vyberám ja, alebo či si ma naopak vyberá ona. Nech je ako je, tvorí moju penu dní a ja si ku každému z nich vyberám svoj osobný soundtrack. Ten sa skladá z rozmanitých skladieb od všemožných autorov.
Hnevám sa na celý svet s rytmickou a údernou hudbou, nostalgicky sa motám v spomienkach popri sláku a klávesoch. V mojej mysli tvorím na biele plátno hudobnú výšivku a jednotlivé piesne sú mi farbami.
Túto juhoafrickú speváčku som poznala už počas bakalárskeho štúdia, naplno som jej čaru však prepadla až koncom minulého roka, kedy som zhliadla jej živé vystúpenia a covery rôznych známych hitov. Alice má jeden z najkrajších a najzaujímavešjích hlasov, aké som kedy počula, a tiež s ním vie neuveriteľne skvele pracovať. Baví ma sa pri spievaní učiť napodobovať jej štýl spevu. Do svojich originálnych songov spracováva humánne a morálne témy alebo vlastné, osobné spovede. Mojimi obľúbenými piesňami od Alice sú momentálne Bongo Bong a Berlin Blues.
Táto česká kapela, objavená vďaka blízkym priateľom, si ma od začiatku získala. Skladby Jablone či Hýkal sa stali hneď mojimi favoritmi. Zrní je… len ťažko nájsť vhodné slová pre opis pocitov, ktorý vyvoláva počúvanie ich hudby. Súznenie, bodnutie ostrým prstom rovno do duše vďaka skvele vyskladaným textom a jedinečnou hudbou. V poslednej dobe si idem najmä albumy Soundtrack Ke Konci Světa a Hrdina Počítačový Hry Jde Do Světa.
Hudbu tohto nežného, podivného a éterického stvorenia som spoznala pred dvoma rokmi vo Švédsku počas letnej brigády. Pamätám sa, že medzi prvými piesnami, ktoré som od Aurory počula, boli Running With The Wolves a Runaway, ktoré sú dodnes mojimi obľúbenými. V tieto dni som sa započúvala do živých vystúpení, najmä tých zo štúdia The Current. V týchto dňoch si skladbu It Happened Quiet púšťam niekoľkokrát za deň a častokrát sa pristihnem, ako si ju počas dňa spievam alebo pohmkávam.
Ach, Agnes. Hudba tejto dánskej speváčky a skladateľky mi častokrát spôsobuje príjemné mrazenie po celom tele. Kreslí mi svojimi skladbami príbehy do mysle a sprevádza ma do alternatívnych realít, kam sa za ňou s veľkou ochotou púšťam. Album Aventine patrí už hodnú dobu k mojím absolútnym srdcovkám. Okrem iného sú pre mňa veľmi príťažlivé i názvy jednotlivých skladieb. Agnes tvorí spievané i inštrumentálne skladby, v oboch týchto činnostiach je úplne fenomenálna. Agnes minulý rok vydala album s názvom Myopia. Z neho moja srdce prepadlo skladbám Camera’s Rolling a Parliament of Owls.
Toto je hudba mojich dní. Našitá k aktuálnemu životnému obdobiu, sprevádza ma pri všetkých myšlienkových pochodoch a umožňuje mi vzdialiť sa sama od seba. Je mi najmilším spoločníkom vo chvíľach, keď potrebujem chvíľami existovať len sama pre seba.
Nesmierne si vážim možnosť byť neustále obklopená hudbou, ktorá sa mi aktuálne páči. Nekonečné množstvo možností, z ktorého sa vždy vynorí niečo presne pre mňa.
