Portrét VI.

Portrét VI.

Jún.

Mesiac plný zvratov a veľkých životných udalostí. Relatívne malý úsek času, v ktorom som úspešne ukončila vysokoškolské štúdium a vyslúžila si tak skratku M.Sc. za menom, a taktiež mesiac, v ktorom som sa vrátila po dvoch rokoch vo Švédsku späť k svojim koreňom, na Slovensko.

K tomuto portrétu som príhodne vybrala tému Cestovanie. Návrat zo Švédska bol posledným väčším cestovateľským počinom, keďže pandémia všetkým cestovaniachtivým klepla po prstoch. A zdá sa, že len tak ľahko sa k tejto obohacujúcej a mnou tak milovanej aktivite nedostaneme.

Paradoxne, portrét o cestovaní som fotila z prostredia izolácie v mojej rodnej dedine. 🙂 Avšak práve tieto dni mi umožnili spomínať na všetky moje doterajšie cesty a to, aby som si ich i takto spätne o čosi viac vážila.

Cestovanie a dobrodružstvá s tým spojené boli pre mňa vždy dôležité, a považujem ho za lásku na celý život. Hoci často sú moje výlety len krátke, snažím sa z nich vyťažiť čo najviac, a zažiť všetko, čo mi dané miesta môžu ponúknuť. Z každej cesty si okrem kopy fotiek a zopár spomienkových predmetov odnášam najmä cenné zážitky či priateľstvá a nezabudnuteľné spomienky. Po každom, väčšom či menšom výlete, sa cítim o niečo bohatšia. Spoznávať nové miesta, strácať sa v neznámych uličkách a nachádzať skryté poklady, ochutnávať jedlá, zoznamovať sa s kultúrou, novými ľuďmi… Toto sú pri cestovaní momenty, pri ktorých cítim byť najviac živá.

Je nespočet miest, ktoré mám na cestovateľskom zozname. Hrady a zámky v Poľsku a Nemecku, škótska vysočina, Alpy a Dolomity, nórske fjordy, štáty Beneluxu…. V tejto dobe sa mi najviac cnie za možnosťou letieť kamkoľvek bez obmedzení, bez strachu. Vážim si všetko, čo som doteraz zažila a väčšmi si uvedomujem, že to nie je samozrejmosť. Ktovie kedy sa opäť dočkáme bezpečného cestovania, otvorených hraníc, spontánnych výletov za hranice (hoci len do Poľska či Čiech). Správajme sa aj preto zodpovedne, aby sa náš život mohol čo nasjkôr vrátiť do pôvodných koľají a my si ho mohli s o to väčším elánom užívať.

Tento portrét píšem po uzavretí obrovskej životnej kapitoly, ktorá niesla so sebou skutočne veľa cestovania. Dva roky života na severe ma mnohému naučili, to však bude (snáď) predmetom ďalších článkov :)|
Čo o cestovaní môžem s istotou povedať je, že mi neustále pomáha učiť sa pokore a rešpektu voči akejkoľvek forme inakosti. Dáva mi tiež priestor vážiť si krajinu, z ktorej pochádzam, napriek jej chybám.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Naspäť hore