Portrét V.

Portrét V.

Májový portrét bol fotený so vcelku veľkým časovým odstupom, stihla som ho len tak tak 🙂 A aj preto sa blogový príspevok k nemu objavuje – neaktuálne k mesiacu – až teraz.

Ach, máj. Jeden z mojich obľúbených mesiacov. Čas, kedy kvitnú kvety a omamujú ma svojou vôňou, a kedy každoročne nadobúdam poct, že príroda v tomto období je to najkrajšie, najcennejšie, a najviac energiu dodávajúce.

Tento portrét venujem prírode. Tu v Östersunde sa začiatok tohto mesiaca ešte niesol v duchu zasnežených dní, teplých pančušiek, horúceho čaju a zdanlivo nekonečne trvajúcej zimy (tá trvala približne od októbra minulého roku). Moje vtedajšie májové výbehy boli mrazivé, a ja som si v lese stále musela dávať pozor na zľadovateľé a zasnežené plochy, ktoré nie a nie sa roztopiť. Približne v polovici mesiaca sa však začalo otepľovať, jazero Storsjön, pri ktorom bývame, sa úplne roztopilo a spolu s ním zmizlo i mrazivé ticho, ktoré sa nad ním niekoľko mesiacov nadnášalo. Vietor sa začal hrať s hladinou vody a tá sa na znak vďaky začala krásne vlniť. Na konárikoch stromov sa objavovali prvé púčiky, ktoré som s láskou pohľadom hladila, keď som ich na svojich behoch a prechádzkach míňala. Prileteli čajky, divé husi a drobné vtáctvo, ktoré sa starajú o každodenné koncerty pod holým nebom.

Neviem sa toho nabažiť 🙂 Skrátka, prírodu a jej premeny si zakaždým užívam plnými dúškami.

Pamätám sa, že na sezónne premeny prírody, a v podstate na akékoľvek jej úkazy som bola citlivá už od malička. Farebné západy slnka, vôňe, ktoré so sebou prináša dážď či čerstvo pokosená tráva. Vietor  a jeho šumenie v korunách stromov, burácavý zvuk rozvodnenej rieky. Všetky tieto nevšedné všednosti, ktorými nás príroda denno denne obdarúva, a okolo ktorých zväčša prejdeme bez povšimnutia.

Keď sa cítim stratená, vždy sa nájdem v prírode. Ponúka mi priestor na to spomaliť, zhlboka sa nadýchnuť a pustiť všetko z hlavy, dosadiť tam zvuky lesa, spev vtákov, šum vetra, mäkkosť machu pod mojimi nohami.

Rokom stráveným v skautingu na družinovkách, na výpravách a táboroch, vďačím za to, že ma naučili mať k prírode úctu. Vážiť si ju a ceniť si všetko, čo nám ponúka, a adekvátne k tomu sa k nej správať. Brať si z jej zdrojov a obdivovať jej krásu, no zároveň sa chovať zodpovedne.

Májový portrét je teda pre teba, príroda! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Naspäť hore