Mať sa dobre

Mať sa dobre

Neviem si zvyknúť na to, mať sa dobre. Robiť si starosti je moje dlhoročné hoby, a je mnou už tak pretkané, až mám občas pocit, že bez neho nedokážem fungovať. Podozrievam každé dobré obdobie, čakám, vetrím, čo sa pokazí. Moje večery sú plné úzkostí, ktoré mi šepkajú o hrozbách, čo sa nikdy nenaplnia. Na hrudi mi sedí ťažoba a ja cítim nesmierny strach o moju rodinu, blízkych, o budúcnosť. Keď sa mi konečne podarí zaspať, prebudím sa úľakom, pretože sa moje paranoidné scenáre pretavia aj do snov, nedajú mi pokoj.
Hoci sa mám dobre, nemám sa dobre. Potrebujem sa to naučiť. Tak veľmi som sa zvykla máčať vo vlastnom nešťastí, že si nedovolím prežiť a vychutnať si vzácne momenty šťastia. A ak sa mi aj podarí chvíľu sa netrápiť, mám pocit, akoby mi útrapy chýbali. Bojím sa mať sa dobre, pretože si myslím, že to potom nie som ja. Veď Adel je tá ustavične úzkostlivá, znepokojená a bojazlivá líška. Potrebujem sa naučiť a zvnútorniť si to, že mať sa dobre nie je v rozpore s tým, kým som. Hoci viem, že nestratím svoju identitu len tým, že si dovolím byť bezstarostná, akýsi hlások mi stále vraví, že báť sa je dobré, pretože ma to drží v bdelosti, stále v strehu. No zo stavu permanentnej pohotovosti som už veľmi unavená. Je to, akoby nad každým kúskom pokoja či šťastia neustále visel čierny tieň. Zapletám sa do pavučiny vlastných obáv, a len ťažko sa z nich vymotávam.
Chcem sa naučiť prijať pekné chvíle života bez toho, aby som očakávala ich náhly koniec. Neprežívať v strachu, ale v slobode daného momentu. Dovoliť si nazrieť do sveta za múrom obáv, ktorý som si sama okolo seba vystavala.
Len žiť, prijímať
a
Mať sa dobre.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Naspäť hore