Hudba mojich dní – Seven Days Walking

Hudba mojich dní – Seven Days Walking

Ludovico Einaudi.

Tento bravúrny taliansky skladateľ a pianista si ma získal po zhliadnutí filmu Intouchables, ktorý je sprevádzaný jeho skladbami. Einaudiho hudba ma chytila za srdce prakticky od prvého tónu a pamätám sa, ako som si večer po zhliadnutí filmu ihneď tohto skľadatela vyhľadala na internete a následne sa na niekoľko hodín stratila v tónoch albumu Divenire (dá sa vypočuť napríklad tu), v ktorom mám stálych obľúbencov (Primavera, Fly, Monday). Einaudiho hudbu je možno počuť v rôznych reklamách, upútavkách i filmoch. Naposledy som si jeho hudbu všimla použitú vo skvelých snímkach od francúzskeho režiséra Xaviera Dolana (Mommy; It’s Only the End of the World), kam pasovala dokonale. Rokmi sa moja vášeň pre Einaudiho minimalistický štýl prehlbovala, a jeho skladby sa tak stali trvalou súčasťou mojich playlistov.

V roku 2019 Einaudi vydal album s názvom Seven Days Walking, na ktorý ma upozornil Michal (vďaka 😊), a ktorý ma hneď zaujal svojím konceptom. Tento album je koncipovaný zo siedmych ‚dní‘ – albumov, ktoré boli vydávané v priebehu siedmych mesiacov, od marca do septembra. 

Každý zo siedmych dní v sebe obsahuje jedenásť alebo dvanásť skladieb. Väčšina skladieb sa nachádza vo viacerých Dňoch v rôznych variáciách (skúste si napríklad vypočuť skladby Cold Wind Day 1 a Cold Wind Day 3). Einaudi sa pre tvorbu tohto nápaditého albumu inšpiroval pri svojich potulkách Alpami, kde často kráčal rovnakými cestičkami. Tu vznikol nápad vytvoriť projekt, kde by sa v jednotlivých sekciách zameriaval na rôzne aspekty tej istej púte. Názvy samotných skladieb album skvele dopĺňajú, a (teda aspoň pre mňa) fungujú ako katalyzátor fantázie a predstáv rôznych prírodných scenérií (napríklad Fox Tracks, Golden Butterflies, Campfire).

Album Seven Days Walking je jeden z tých, ktorý si dokážete vychutnať v akomkoľvek rozpoložení. Skladby svojou rozmanitosťou dokážu uchlácholiť dušu, dotknúť sa mysle a odviať vás na lesné cestičky, kde môžete nasledovať kroky líštičiek, ktoré sa mihajú v diaľke medzi stromami. Usadiť vás k večernému táboráku a ponúknuť vám pohľad na hviezdami posiatu oblohu. Ráno vás prebudiť vtáčím spevom a ponúknuť vám iný pohľad na svet vďaka novému dňu, ktorý so sebou prinesie opäť niečo iné.

Einaudi týmto skvostným projektom svoje miesto u mňa len utvrdil. Stále dokáže tvoriť bez toho, aby sa opakoval, naopak, priniesol opäť niečo nové a zaujimavé, hoci neupustil zo svojho nezameniteľného štýlu. Jeho hudba je príjemná a nevtieravá, napriek tomu však vie byť úžasne dynamická. V posledných dňoch si album (najmä Deň 2) vychutnávam pri písaní diplomky, dokáže  totiž navodiť skvelú atmosféru a vytvoriť priestor pre nástup „flow,“ ktorého dosiahnutie vie byť občas (najmä pri písaní akademických textov 😅) veľmi náročné.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Naspäť hore